V Spojených štátoch hovoríme „klepanie na drevo“ (vo Veľkej Británii „touch wood“) v rôznych situáciách, napríklad po zmienke niečoho, v čo dúfame, že sa stane, alebo keď hovoríme o niečom dobrom, u čoho chceme zostať v pozitívnej nálade. Je to prostriedok na odvrátenie nešťastia a na zabezpečenie toho, aby sme „nepokúšali osud“. Niektoré vysvetlenia tejto praxe spomínajú keltské alebo inak pohanské spojenie s duchmi stromov, pričom myšlienka spočíva v tom, že klepanie na drevo (najmä kedysi posvätných stromov, ako je dub a jaseň) by mohlo tieto božstvá prebudiť a poskytnúť im ochranu. Iní spomínajú kresťanské spojenie s drevom kríža.
Ale pôvod tejto praxe je pravdepodobne oveľa modernejší a banálnejší. V knihe Slovník anglického folklóru (A Dictionary of English Folklore) vedci Jacqueline Simpsonová a Steve Roud poznamenávajú, že najstaršia známa zmienka o tejto praxi pochádza až z roku 1805. Zdá sa, že súvisí s detskými hrami z 19. storočia, ako pri „bezpečných deťoch v bezpečí, ako je „Tiggy Touch“ chytením, ak sa dotkli niečoho dreveného, ako sú dvere alebo strom.
Vo svojej knihe Tradícia ihriska Roud píše: „Vzhľadom na to, že sa hra týkala „ochrany“ a bola dobre známa dospelým i deťom, je takmer určite pôvodom našej modernej poverčivej praxe hovoriť „Dotkni sa dreva“. Tvrdenie, že toto tvrdenie siaha až do doby, keď sme verili v duchov.